Povedali by ste, že taká jednoduchá vec, ako je vetranie, vám môže ušetriť peniaze a ochrániť zdravie? Nejde totiž len o obyčajné otvorenie okna – skutočne efektívne vetranie a prevencia plesní si vyžadujú zopár osvedčených zásad.
Zahmlievajú sa vám okná, v rohoch vidíte tmavé škvrny, cítite zatuchnutý pach, často vás bolí hlava, ste unavení a podráždení? To všetko môžu byť príznaky takej banálnej veci, akou je nesprávna cirkulácia vzduchu doma.
Hoci sa správne vetranie oplatí počas celého roka, chyby sa najviac prejavia na jeseň a na jar, keď teploty kolíšu, kúrenie zapíname len občas a váhame, či vôbec otvárať okná. Výsledok v podobe škôd na majetku či zdraví na seba nenechá dlho čakať.
„Je až prekvapujúce, koľko ľudí vetrá nesprávne, čím znižuje účinnosť izolácie aj funkčnosť okien,“ upozorňuje expert Lukáš Kmenta, country manažér firmy HBS pre Česko a Slovensko. Práve v prechodných obdobiach je preto dôležité venovať vetraniu zvýšenú pozornosť. Ako na to?
Dve hlavné chyby pri vetraní
Možno si myslíte, že otvoriť okno zvládne každý. No veľa ľudí pri výmene vzduchu robí dve notoricky známe chyby.
Prvou je, že okná neotvárajú vôbec. Vtedy sa v miestnosti hromadí vlhkosť z bežných činností – varenia, sprchovania, ale aj samotného dýchania. Vlhkosť sa usádza na chladných povrchoch – najčastejšie v rohoch, pri oknách alebo za nábytkom – kde vznikajú ideálne podmienky pre plesne: vlhko, tma a nedostatok cirkulácie vzduchu.
Druhou chybou je dlhodobé, dokonca celodenné pootvorenie okna „na vetračku“. To síce pôsobí nenápadne, ale v skutočnosti prináša tepelné straty a vysoké účty za energie a pritom tiež riskujete vznik plesní.
Vzduch totiž prúdi len minimálne – nestačí na odvod vlhkosti – a steny ešte viac vychladnú. Vlhkosť sa tu kondenzuje a opäť vytvára ideálne podmienky pre mikroskopické huby.
Aspoň dvakrát denne na 5 minút
Optimálne vetranie, ktoré zabráni plesniam, vyžaduje len trochu „matematiky“. „Správny spôsob vetrania je krátky a intenzívny,“ vysvetľuje odborník základnú zásadu – tzv. šokové vetranie.
V zime otvorte okno dokorán dvakrát denne na 5 minút – vzduch sa vymení, no steny nestihnú vychladnúť. Na jar a na jeseň vetrajte 10 minút ráno, keď vonku ešte nie je taká vlhkosť, popoludní a večer. V lete rovnako ráno a večer, keď je chladnejšie. Dôležité je sledovať vlhkosť vzduchu – ideálna hodnota je 40 až 60 %.
Dodržiavanie týchto jednoduchých zásad výrazne ovplyvňuje mikroklímu v interiéri. Výsledok pocítite hneď – pravidelnou výmenou vzduchu sa odstráni prebytočná vlhkosť, oxid uhličitý, pachy aj drobné škodliviny. Vzduch je svieži, ľahší na dýchanie a podporuje lepšiu koncentráciu i kvalitnejší spánok.
Spálňa či kúpeľňa: Vetrajte inak
Každý priestor má svoje špecifiká, a tomu by sa malo prispôsobiť aj vetranie. V kúpeľni vzniká veľa vlhkosti – vetrajte hneď po sprchovaní. V kuchyni sa uvoľňujú pachy a para – tu pomôže digestor aj otvorené okno po varení. Spálňa si vyžaduje vetranie ráno a večer, keď sa v nej hromadí vydýchaný vzduch a CO₂.
Miestnosti, kde sa suší prádlo, je potrebné vetrať častejšie, ideálne každú hodinu alebo počas sušenia ponechať okno otvorené. V obývacej izbe, kde trávime najviac času, je vhodné vetrať každé 3 až 4 hodiny. Užitočný tip: Okrem vlhkomeru môže byť vhodným doplnkom aj lokálna rekuperačná jednotka, ktorá zabezpečí nepretržitú výmenu vzduchu bez tepelných strát.
Vetranie vs. mikrovetranie
Ak máte dobre tesniace okná, výmena vzduchu je ešte dôležitejšia. Pomôže tzv. mikrovetranie – špeciálna funkcia okna, ktorá umožňuje jemnú, nepretržitú výmenu vzduchu bez úplného otvorenia – len úzkou niekoľkomilimetrovou medzerou medzi rámom a krídlom.
Mikrovetranie sa odporúča najmä v chladnejších obdobiach – na jeseň, v zime a skoro na jar. Vtedy totiž nechceme vetrať dokorán kvôli úniku tepla, ale zároveň je nutné odvádzať vlhkosť, ktorá sa v interiéri hromadí. Mikroventilácia umožňuje plynulú výmenu vzduchu bez výrazného ochladenia miestnosti.
Správne vetranie dopĺňa izoláciu
Aj keď vetráte ukážkovo, problémy sa skôr či neskôr objavia, ak nemáte kvalitnú a správne prevedenú izoláciu domu. „Pri izolácii obvodového plášťa budov záleží na projekte a rozsahu realizácie,“ hovorí Lukáš Kmenta. Kľúčová je odbornosť realizačnej firmy, výber materiálu a správne technické detaily.
Ak izolácia nie je dostatočne prekrytá alebo správne ukončená, vzniká tzv. rosný bod – miesto, kde sa vlhkosť zráža a spôsobuje plesne. „V praxi sme sa stretli s prípadmi, keď nedostatočné pretiahnutie izolácie viedlo k plesniveniu muriva v mieste, kde izolácia končila a nebola správne ukončená,“ upozorňuje odborník.
Ďalšou častou chybou je nesprávna hrúbka izolantu, čo vedie k tepelným mostom a kondenzácii. Pri oknách sa zase často zanedbáva technologický postup – „najčastejšou chybou je nesprávna montáž difúznych pások a napojenie na konštrukciu,“ dodáva expert na izolácie.
Ak sa vám rosia okná, objavujú sa vlhké škvrny na stenách alebo máte pocit, že vzduch je stále vlhký napriek pravidelnému vetraniu, môže to signalizovať, že izolácia neplní svoju funkciu. Ak ste teda investovali do kvalitnej tepelnej izolácie obvodového plášťa či okien, urobili ste dobre.
Aj tá najkvalitnejšia izolácia však potrebuje „spoluhráča“ – rozumné vetranie. Nie je totiž len doplnkom, ale neoddeliteľnou súčasťou zdravého bývania.
