Ateliér RDTH architekti projekt postavili na myšlienke spojenia starého a nového. Rozhodli sa ponechať zachované časti mlyna a našli im nové využitie či už ako spoločenská zóna alebo priestor pre prácu. Novostavba, uzatvárajúca parcelu smerom od potoka, sa otvára do súkromného priestoru záhrady.
Majitelia pozemku kúpili pôdu, kde bývala ešte ich babička a kde odjakživa stojí mlyn s vodným náhonom. Tvar parcely je komplikovaný a veľkú časť pozemku zaberá samotný mlyn. Architekti sa preto rozhodli postaviť nový rodinný dom, ktorý má byť predovšetkým dôstojnou stavbou, ktorá nebude narúšať ráz dediny.
Slovami architektov: „Objekt mlýna je příliš cenný na to, aby byl zdemolován a příliš veliký na to, aby byl zrekonstruován celý. Zachováváme z něj proto jenom jeho nejstarší část a jednu obvodovou stěnu novější dostavby. Tato stěna s oknem z exteriéru do exteriéru je torzem. Vytváří unikátní atmosféru svou povahou a vztahem k novým a původním objektům.“
Výsledkom je usadlosť, ktorá sa skladá z 3 hlavných hmôt – mlynu a jeho zachovaných častí, nového domu a zastrešeného parkovacieho státia. Medzi týmito hmotami vzniká priestor záhrady a dvora.
V zachovanej dolnej časti mlynu sa vytvoril spoločenský priestor na stretávanie, v hornej časti zas priestor pre prácu. Bola zachovaná aj pôvodná technológia mlynu- drevená stolica, na ktorej bolo kedysi uložené mlynské kolo. Do obvodovej steny mlynu je vsadené nove štvorcové bezrámové okno, ktoré poskytuje výhľad na dvor a okolie. 
Novostavba svojou hmotou vytvára súkromie na dvorem za domom. Vyniká predovšetkým siluetou troch rôznych sedlových striech, čo v dome vytvára priestorovú pestrosť. „Novostavba kontrastuje s historickým objektem mlýna téměř minimalistickou estetikou. Stěny a stropy jsou bílé, hladké. Jen v některých neopláštěných plochách prozrazují, že konstrukce domu je tvořena CLT panely, které zásadně urychlily proces hrubé stavby domu. Na podlaze je jednobarevné marmoleum, koupelny jsou střídmé, s malými čtvercovými bledě šedými obklady. Fasáda je obložena modřínem, a to i před okny do ulice, kde jsou časti fasády otvíravé.“
Poslednou hmotou je zastrešenie parkovacieho státia, ktoré je nesesné subtílnými oceľovými stĺpami. Konštrukcia sa stáva sama o sebe esteticky dôležitou súčasťou celej usadlosti.
