Vo veku 82 rokov svet opustil jeden z najvýraznejších španielskych architektov Ricardo Bofill. Jeho budovy boli tak výnimočné, že si ich len ťažko pomýlite. Hýrili totiž nielen mnohými farbami ale tiež aj tvarmi. Poďme si pripomenúť jeho najvýznamnejšie realizácie. 

Ricardo Bofill sa narodil do rodiny katalánskeho staviteľa. Po štúdiách v Barcelone aj v Ženeve už ako 24 ročný založil architektonické štúdio Taller de Arquitectura, ktoré je výnimočné v tom, že v ňom nepôsobili len architekti ale takisto aj sociológovia, filozofi či filmári. Stavajúc na katalánskych tradíciách remeselného umenia, zapojil architektov a inžinierov, ale aj spisovateľov a umelcov do multidisciplinárneho úsilia, ktoré sa neskôr rozvetvilo do urbanistického dizajnu a urbanistického plánovania.

La Muralla Roja (1968-1973)

La Muralla Roja (v preklade Červená stena) je postmoderný bytový komplex v Manzanera v Španielsku. Táto stavba bola zaradená medzi 10 najlakonickejších diel Ricarda Bofilla. Pri navrhovaní vychádzal z takzvaných severoafrických kasbah a viacerých arabských stredomorských architektonických štýlov.

Vnútorné a vonkajšie nádvoria nachádzajúce sa v celom komplexe fungujú ako spojenie medzi bytmi susedov. Stávajú sa tiež architektonickou technikou, ktorá umožňuje dostať prirodzené svetlo do každého bytu. Steny sú vymaľované rôznymi tónmi farieb červenej, ružovej, modrej a fialovej. Modrá sa používa na centrálnych nádvoriach, ružová na vedľajších nádvoriach a všetko ostatné, ako sú schodiská, mosty a oporné múry, je natreté fialovou farbou.

La Fábrica (1973-1975)

La Fábrica je bývala cementáreň, ktorú Ricardo Bofill premenil na kancelárie a obytné priestory. Nachádza sa v Sant Just Desvern neďaleko Barcelony a je opisovaná ako “srdce a mozog Bofillovho profesionálneho aj osobného života”. Pri rekonštrukcii starej cementárne odhalili skryté formy. Zachované silá sa zmenili na kancelárske a obytné priestory. Jeho dizajn zahŕňa rôzne architektonické jazyky vrátane katalánskej gotiky a surrealistických prvkov. Je to raný príklad európskeho postmodernizmu.

Xanadu (1968)

Xanadu je ikonický komplex 17 apartmánov v meste Calp v Španielsku. Budova bola inšpirovaná utopickou praxou Archigramu a jeho konceptom „plug-in city“ modulárnych megaštruktúr.  Xanadu je postavený nad pobrežným útesom Calpe s výhľadom na Stredozemné more. Táto excentrická stavba má rozlohu 2300 metrov štvorcových a je postavená okolo hlavného schodiska.

W Barcelona Hotel (2009)

Jedna z novších realizácii štúdia Ricarda Bofilla je W Barcelona Hotel nachádzajúci sa v štvrti Barceloneta v blízkosti barcelonského prístavu. Počas výstavby došlo k viacerým kontroverzným udalostiam.  Surféri a nudisti tvrdili, že hotelový komplex mení morské prúdy v dôsledku predĺženia vlnolamu, ako aj veterných prúdov, čo ovplyvňuje šport v jeho oblasti.  Ďalšia kontroverzia vyplýva zo skutočnosti, že nie je v súlade so španielskym pobrežným zákonom, ktorý konkrétne zakazuje stavať menej ako 100 metrov od pobrežia, zatiaľ čo hotel bol postavený len 20 metrov od mora.