V decembri minulého roku Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s pozostalými rodinami a širšou odbornou verejnosťou vyhlásil verejnú výtvarno-architektonickú súťaž na pamätník v obci Veľká Mača. Zámerom vybudovania pamätníka v obci Veľká Mača je pripomínať, uchovávať a podnecovať ľudí k diskusiám s patričnou úctou. Ktorý z 30 odovzdaných návrhov nakoniec túto súťaž vyhral?

Víťazný návrh: Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Martin Piaček

Hlavný koncepčný prvok, ktorý si autori vybrali bol princíp naklonenia, nerovnováhy a vychýlenia. Na jednej strane berie, ale na druhej pridáva. Zrozumiteľný jazyk práce s terénom vytvára niekoľko rovín priestorového prežitia. Z ulice takmer neviditeľný, len s náznakom nového horizontu na opačnej strane pozemku. Betónový objekt hlavného vstupu so zázemím vytvára v území obce veľmi citlivý zásah s minimálnou výškou do úrovne zábradlia so zelenou kulisou živého plota.

V zapustenej časti pamätníka môže návštevník ľahko zabudnúť na okolie v ktorom sa nachádza a v závetrí kontemplovať. Zdvihnutá záhrada zas ponúka opak a otvára nový pohľad do budúcnosti. Takto prístupné plochy majú spoločenský presah a potenciál.

2. miesto: Ondrej Jurčo, Tomáš Boroš, Maroš Mitro, Juraj Červený, Daniela Sabová

Súkromie ako nedotknuteľný priestor, ktorý rešpektuje právo nebyť videný. Minimalistický koncept si osvojil tému súkromia, ktorá zostáva čitateľná aj stvárnením pamätníka. Aj tu je viditeľná práca s rešpektovaním súkromia návštevníkov, ktorí sa rozhodnú pamätník navštíviť, a ktorí zostanú skrytí od uličných pohľadov. Betónová línia ohraničujúca hustú záhradu ešte viac zvýrazňuje jej neprístupnosť. Jednoduché riešenie dvoch materiálových rovín betónu a zelene vytvára priestor pre kontempláciu aj zhromažďovanie.

Celkovo ale riešenie napriek citlivému konceptu vytvára príliš veľké množstvo neprístupných miest. Vzniká otázka dlhodobej udržateľnosti návrhu, ktorému chýba vizuálna kontrola a môže podliehať znehodnocovaniu.

3.miesto: Ing. arch. Jakub Kopec, ArtD. – Juraj Rattaj, Klára Zahradníčková, Mira Keratová, Luboš Zbranek, František Demeter

Koncept ako transformácia objektov a riešeného územia vo forme inverzných odliatkov, na ktoré sú použité recykláty materiálov z miest, kde sa odohrávali demonštrácie súvisiace s tragickou udalosťou. Tieto existujúce objekty akoby vo svojej novej podobe stuhli v hrôze času. Zostávajú nepriechodné, dostupné len pre chladný dotyk betónu. Ekologicko-participatívny prístup, postupného odlievania a celkového riešenia pamätníku má veľký spoločenský presah.

Návrh poukazuje na minulé udalosti a zachováva pamäť objektov a miesta. Čím trocha opomína pohľad do budúcnosti, ktorá nám chce byť inšpiráciou a motiváciou.