Dom odborov Istropolis je kongresovo kultúrne centrum na Trnavskom mýte v Bratislave. Budove, ktorá bola dostavaná v roku 1981 a ktorej autormi sú Ferninand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl definitívne odzvonilo. Nahradiť ju má polyfunkčné komerčno-spoločenské centrum s bývaním, kanceláriami, obchodmi, hotelom a kultúrnou sálou.
Foto: Olja Triaška Štefanovič
V roku 1956 bola vypísaná celoštátna anonymná súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave. Presvedčivo ju vyhrali architekti Konček, Skoček a Titl. Táto stavba od svojho vzniku prechádzala rôznymi zmenami ako na papieri tak aj v teréne. To vysvetľuje časové rozpätie 25 rokov vznikania.
Dom odborov Istropolis čaká v najbližších rokoch zásadná premena. Developerom je spoločnosť Immocap, ktorá v minulosti predstavila víziu novej štvrte a kultúrno-spoločenského centra. K zachovaniu kultúrno-spoločenskej funkcie v priestore Istropolisu sa Immocap zaviazal pri akvizícii v roku 2017.
Foto: Matej Hakár
V (neverejnej) súťaži s medzinárodnou účasťou, ktorá sa uskutočnila v priebehu uplynulého roku, prezentovalo svoj návrh 7 ateliérov. Víťazný návrh prestavil holandský ateliér KCAP. Na mieste areálu pôvodného Istropolisu plánuje developer okrem kultúrno-spoločenskej sály vybudovať polyfunkčnú štvrť so sieťou verejne prístupných priestorov. Sľubuje tiež park s promenádou, či vybudovanie cyklotrasy. Verejné priestory by mali vytvoriť podmienky pre rozvoj komunitných aktivít, akými sú napríklad sezónne trhy.
Foto: Olja Triaška Štefanovič
Na Štedrý deň uplynul termín na podanie pripomienok v rámci posudzovacieho procesu EIA pre zámer projektu Nový Istropolis. Posudzovanie EIA je jeden z kľúčových krokov k presadeniu tohto projektu. Členovia DoCoMoMo Slovakia sa práve preto rozhodli zapojiť do pripomienkového procesu. Dôvodom boli nielen viac krát uvedené výhrady k plánu zbúrať významné dielo neskorého modernizmu, ale aj rad ďalších nedostatkov, ktoré zámer obsahoval.
Foto: Olja Triaška Štefanovič
Z facebookového statusu stránky „Stop búraniu moderny“, ktorá funguje pod záštitou DoCoMoMo:
Podľa aktuálnych správ v médiách začne vlastník toto architektonické dielo v januári búrať. Je nanajvýš prekvapujúce, že tak vážny krok zverejňuje práve vlastník budovy a nie úrad, ktorý búracie povolenie vydal. Napriek tomu neštandardnému postupu je zrejmé, že tri roky sústredenej odbornej argumentácie, intenzívnej komunikácie s príslušnými úradmi ani takmer 11 000 podpisov pod petíciou Zachráňme Istropolis nedokázalo presvedčiť vlastníka a predstaviteľov zodpovedných inštitúcií o hodnotách tohto architektonického diela. Slovensko tak prichádza o ikonický architektonický komplex a súčasne o najväčšie kultúrno-spoločenské centrum v krajine. Správa o búraní Istropolisu je však zlou správou nielen pre milovníkov modernej architektúry a kultúrnu obec, ale aj pre celú spoločnosť, ktorá spolu s budovou stráca aj významnú časť vlastnej historickej pamäte. Avizované búranie Istropolisu sa však najzásadnejšie dotkne hlavného mesta krajiny. Je totiž priamym útokom na jeho krehkú identitu a bolestným potvrdením historickej skúsenosti, že ráz mesta ovplyvňuje niekoľko privátnych aktérov a nie verejný konsenzus. Koľko zo svojej minulosti musí ešte Bratislava stratiť, aby dokázala takým zásahom vzdorovať?
