Z návrhu nového stavebného zákona vyplýva, že Slováci nebudú mať nárok pripomienkovať stavby a stevbné zámery, ktoré majú priamy vplyv na verejný priestor a životné prostredie.

Uvádza to portál webnoviny.sk. Ak teda nastane situácia, že sa bude plánovať revitalizácia nejakého parku alebo jeho výstavba, ľudia nebudú môcť zapojiť sa a pomocou svojich pripomienok ovplyvniť to, čo sa bude vlastne pod ich oknami nachádzať.

Združenie Via Iuris s ďalšími jedenástimi odbornými organizáciami poukázali na to, že dôjsť môže aj k tomu, že ľudia sa o pripravovanej výstavbe ani nedozvedia. 

Návrh zákona neumožňuje, aby sa vyjadrovali v konaní, nazerali do spisu a dávali odvolanie proti rozhodnutiu. Mestá tak budú môcť formovať verejný priestor – stavať či rúbať stromy bez akejkoľvek diskusie so svojimi obyvateľmi,“ uvádzajú.

Brať ohľad na životné prostredie je základom

Podľa nového stavebného zákona taktiež nebude brať ohľad na dopady stavby na životné prostredie.

Ivana Figuli, právnička Via Iuris poukazuje na to, že v súčasnosti, kedy žijeme v dobe klimatickej krízy a bezprecedentnej straty biodiverzity, by mal stavebný zákon brať ohľad najmä na životné prostredie.

Moderná legislatíva by zároveň mala občanom umožniť aktívne sa podieľať na ochrane svojho životného prostredia. Návrh ministerstva dopravy však v oboch týchto oblastiach výrazne zaostáva. Podľa odborníčky verejnosť úplne stratí možnosť ovplyvniť stavby, ktoré nebudú podliehať EIA, hoci môžu mať zásadný vplyv na životné prostredie v okolí ich bydliska.

Zdroj: Unsplash/Etienne Girardet

Proces prípravy zaostáva

Aby boli zákony pripravené kvalitne a komplexne, proces prípravy musí byť poriadny. Zapojiť doň by sa mali všetci relevantní partneri. Ide napríklad o samosprávy, podnikateľské zväzy, odborníci a odborníčky. V hlavnom prípade by však tieto procesy mali mať dostatočný čas na pripomienkovanie a odbornú diskusiu.

„Ak je novela stavebného zákona predložená do medzirezortného pripomienkového konania uprostred leta a ministerstvo stanoví na pripomienkovanie návrhov najkratšiu možnú lehotu – iba 15 pracovných dní, je ťažké veriť v úprimnú snahu pripraviť skutočne kvalitný a spravodlivý zákon,“ upozorňujú organizácie podpísané pod verejnú pripomienku.

Čo zmení nový stavebný zákon?

Problematike nového stavebného zákona sme sa venovali iba nedávno.

Nový stavebný zákon sa venuje napríklad súčasnému problému nedostatočnej disciplíny v stavebníctve. Zákon upresňuje postupy správnych konaní, stanovuje práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb, a tiež určuje obsah rozhodnutí stavebného úradu. Týmto spôsobom zavádza špeciálne pravidlá pre správne konanie.

Nový stavebný zákon predpokladá aj zrušenie súčasných postupov a procesov dvojstupňového správneho konania pri posudzovaní stavebných zámerov.

V tomto prípade je reč o územných a stavebných konaniach, kedy často dochádza k duplicitnému vyjadrovaniu zo strán účastníkov konania a dotknutých orgánov. Na základe toho bude schvaľovací proces stavieb značne kratší.

Po tom, čo dôjde k účinnosti tohto stavebného zákona, stavby postavené bez povolenia nebude možné dodatočne legalizovať.