Národná rada SR posunula do druhého čítania novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Návrh prináša zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku ako reakciu na prudký rast cien stavebných materiálov, prác a pozemkov v období 2018-2023.
Ako informuje portál nehnuteľnosti.sk, zákon zároveň rozširuje účely využitia vybraných peňazí pre mestá a obce. Nová legislatíva začne platiť od 1. januára 2026.
„Zvyšuje sa horná hranica sadzby miestneho poplatku za rozvoj z dôvodu inflácie a tým súvisiaceho masívneho nárastu cien stavebných materiálov a stavebných prác. Zavádza sa možnosť pre obce vyhodnocovať pozitívny vplyv investície na rozvoj komunity formou zvýhodneného miestneho poplatku za rozvoj, napríklad pre malometrážne nájomné byty, pri ktorých je žiaduce zvýhodniť takúto investíciu pred inými, pre obyvateľov obce menej výhodnými investíciami,“ vysvetlili koaliční poslanci v predloženom návrhu.
Kam putujú vyzbierané peniaze?
Podľa novely samosprávy získajú viac možností na použitie vybraných peňazí. Výnos z poplatku budú môcť investovať aj do pozemkových úprav, podpory verejnej dopravy či kúpy nehnuteľností. Financie môžu použiť aj na výstavbu a údržbu objektov vrátane nákladov na vysporiadanie pozemkov alebo odstránenie starých stavieb.
Týka sa to najmä škôl, detských ihrísk, športovísk, zdravotníckych zariadení, kultúrnych pamiatok, parkov a budov pre sociálne bývanie alebo kultúrne a náboženské služby.
Mestá a obce dostanú možnosť financovať z týchto zdrojov aj obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a zariadenia pre bezpečnosť, poriadok a údržbu obecného majetku.
Miestny poplatok za rozvoj predstavuje pre samosprávy stále dôležitejší zdroj príjmov. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) potvrdzuje, že jeho výška od zavedenia v roku 2017 neustále rastie. „Kým v prvom roku obce takto získali vyše 2,6 milióna eur, v roku 2022 všetky obce na Slovensku cez miestny poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 miliónov eur,“ uvádzajú predkladatelia.
Najvyššie príjmy z poplatku zaznamenala v roku 2022 obec Miloslavov so sumou 4,73 milióna eur. Na druhom mieste skončilo mesto Malacky, ktoré získalo viac ako tri milióny eur.
Počet obcí, ktoré vyberajú poplatok, sa zvyšuje
Z analýzy využitia týchto prostriedkov vyplýva, že viac ako tretinu peňazí obce investovali do miestnych ciest, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. Takmer tretinu výnosu vložili do športových, kultúrnych a sociálnych zariadení. Vyše 20 % financií smerovalo do parkov, zelene, zdravotníctva a sociálneho bývania.
Počet obcí a miest, ktoré poplatok vyberajú, výrazne vzrástol. V roku 2018 ho zaviedlo 11 miest, 67 obcí a 12 mestských častí Bratislavy s celkovým výnosom 13 miliónov eur. V roku 2023 už poplatok vyberalo 34 miest, 280 obcí, 16 mestských častí Bratislavy a 12 mestských častí Košíc. Tieto samosprávy spolu získali 21 miliónov eur.
Odborníci na komunálnu politiku považujú poplatok za rozvoj za kľúčový nástroj pre financovanie infraštruktúry súvisiacej s novou výstavbou. Zvýšenie hornej hranice sadzby odráža skutočný nárast nákladov, ktoré obce musia vynaložiť na zabezpečenie verejných služieb.
Novela prinesie samosprávam väčšiu flexibilitu pri určovaní výšky poplatku pre rôzne typy stavieb. Obce budú môcť zvýhodniť projekty prospešné pre miestnu komunitu, napríklad výstavbu malometrážnych nájomných bytov.
Očakáva sa, že tieto zmeny prispejú k efektívnejšiemu rozvoju územia a lepšiemu prepojeniu medzi novou výstavbou a potrebnou infraštruktúrou v slovenských mestách a obciach.
Zákon tiež umožní samosprávam lepšie reagovať na miestne potreby a podmienky. Obce dostanú väčšiu autonómiu pri rozhodovaní o tom, aké typy stavieb chcú na svojom území podporovať prostredníctvom zvýhodnených sadzieb poplatku.
