Nedávno sa po rokoch príprav a rozsiahlych stavebných prácach otvorila Kunsthalle Praha – galéria moderného a súčasného umenia. Za týmto počinom stojím pražský ateliér Schindler Seko Architects. Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, ako sa dá bývalá trafostanica s citom transformovať na galériu moderného umenia. 
Budova sa nachádza na pomerne rušnom mieste v ulici Pod Bruskou, ktorá je jedným z hlavných ťahov prepájajúcim Hradčany a Staré mesto. Už na prvý pohľad nás upúta lesklá vstupná rampa novej pražskej galérie. Vo vstupnej hale sa nachádza malý obchodík a tiež priestor na kupovanie vstupeniek. Celý tento priestor je bohate presvetlený skrz veľké vertikálne okná, ktoré sa tiahnu hlavným priečelím historickej budovy.
Tento projekt vzbudzuje veľkú pozornosť jednak preto, že sa jedná o najväčšiu súkromnú galériu v Prahe ale tiež preto, že nové priestory galérie vznikli v jednej špecifickej a pamiatkovo chránenej budove v mestskej pamiatkovej rezervácii. 
Napriek tomu, že stavba na prvý pohľad pôsobí dosť autenticky, v skutočnosti z nej ostalo len veľmi málo. Stavba prišla predovšetkým o väčšinu svojich vnútorných konštrukcií a to z dôvodu používania takzvaného hlinitanového betónu. Vnútorná dispozícia je teda úplne nová a reaguje aj na to, ako sa budova tvári navonok. Kontextuálna fasáda sa tak stala akýmsi obalom industriálneho interiéru. Skla okien sú číre a jednotlivé podlažia sú navrhnuté podľa členenia exteriéru. 
Architekti hovoria, že pri návrhu nových priestorov použili princíp Raumplan, ktorým sa preslávil architekt Adolf Loos, akurát že ho použili naopak.
Po rekonštrukcii sa v bude nachádzajú 3 samostatné galerijne priestory a niekoľko ďalších zákutí, ktoré je možné využívať pre rôzne prednášky či menšie výstavy. Nachádza sa tu aj útulná kaviareň a reštaurácia. Jednotlivé miestnosti sa akoby zakusávajú do seba navzájom a jedinými prekážkami sú schodiská. Kým prejdete celú budovu vystriedate hneď niekoľko úrovní. 
Za zmienku stoja aj použité materiály a to už spomínaný betón, ktorý je navyše ručne zdrsňovaný, ďalej terrazo na podlahách. Ako architekti sami hovoria viackrát experimentovali: „Jde zejména o vývoj teracových podlah, broušené teraco na nástavbě a těžké betonové dveře.“
