Bratislava dlhodobo zápasí s nedostatkom cenovo dostupného bývania. Časť obyvateľov preto hľadá nehnuteľnosti za hranicami hlavného mesta, čo následne zvyšuje nároky na dopravu. Jednu z možností ďalšieho rozvoja Bratislavy ponúka rozsiahly areál niekdajšieho letiska vo Vajnoroch. Práve tam vzniká koncept novej štvrte Majer Vajnory.
Projekt má nevyužívané územie premeniť na miesto, ktoré spojí bývanie s občianskou vybavenosťou, pracovnými príležitosťami a verejnými priestormi. Zároveň chce rešpektovať špecifický charakter Vajnor, ktoré si napriek rozširovaniu Bratislavy zachovali množstvo vidieckych prvkov.
Z letiska môže vzniknúť štvrť rozdelená na tri časti
Letisko vo Vajnoroch ukončilo prevádzku v roku 2007. V minulosti zároveň bránilo rozsiahlejšej výstavbe vo svojom bezprostrednom okolí. Po jeho zatvorení zostala v rámci Bratislavy veľká plocha s potenciálom na komplexný urbanistický rozvoj.
Vízia Majer Vajnory nepočíta iba s výstavbou bytových domov. Územie má tvoriť niekoľko typov bývania od rodinných domov cez mestské domy až po polootvorené bloky. Autori projektu chcú zástavbou vytvoriť prechod medzi pôvodnými Vajnorami a kompaktnejšou mestskou štruktúrou.
Rozsiahlu lokalitu plánujú rozdeliť na tri menšie celky. Každý z nich má ponúknuť vlastné námestie a základné služby. Takéto usporiadanie vychádza z myšlienky 15-minútového mesta, v ktorom obyvatelia vybavia veľkú časť každodenných potrieb bez dlhého cestovania.
Bývanie doplnia školy aj priestory pre šport a kultúru
Nová štvrť má vytvoriť domov pre tisíce obyvateľov, preto potrebuje aj zodpovedajúcu vybavenosť. Plány zahŕňajú základnú školu, materské školy, zariadenia sociálnych služieb či administratívne priestory.
Priestor má dostať aj multifunkčná hala určená na športové, kultúrne a voľnočasové aktivity. Súčasťou konceptu je nový kostol, ktorý nadviaže na spoločenský a duchovný význam lokality spojenej aj s návštevou pápeža Jána Pavla II. v roku 1990.
Centrom Majera Vajnory má byť rozsiahla zeleň
Namiesto súvislej zástavby uprostred územia počíta návrh s veľkým centrálnym parkom. Ten má prepájať jednotlivé časti štvrte a ponúknuť obyvateľom priestor na oddych.
Zeleň zároveň pomôže riešiť dažďovú vodu. Systém zeleno-modrej infraštruktúry ju má zachytávať v celom území a regulovane odvádzať smerom k parku. Takéto riešenie môže zároveň prispieť k ochladzovaniu novej štvrte a vytváraniu príjemnejšej mikroklímy.
Premena územia potrvá roky
Kľúčovou otázkou zostáva doprava. Rozvoj Majera Vajnory má preto sprevádzať posilnenie verejnej dopravy, peších trás a cyklistických spojení. Pomôcť majú aj ďalšie zmeny cestnej infraštruktúry v širšom okolí.
Projekt však predstavuje dlhodobú víziu, ktorej realizácia môže trvať niekoľko desaťročí. Ďalší postup bude závisieť od urbanistickej štúdie, jej prerokovania a následných zmien územného plánu. Majer Vajnory tak zatiaľ ukazuje predovšetkým možný smer, akým môže Bratislava využiť veľké nevyužívané územie vo svojich hraniciach.
