Hlavné mesto Libanonu Bejrút v minulosti poznamenalo niekoľko katastrov. Okrem nedávnych zemetrasení je mesto poznačené občianskou vojnou z 70-80 rokoch 20.storočia. Pred dvoma rokmi bolo navyše centrum mesta zničené po explózii skladu s dusičnanom amonným v hlavnom bejrútrskom prístave. Už vtedy tam stál novo dokončený bytový dom od architektky Liny Ghotmeh. Výbuch ale vďaka odolným materiálom prestál.
Architektka Lina Ghotmeh pochádza z hlavného mesta Bejrút. Jej hlavnou myšlienkou pri tvorení je „archeológia budúcnosti“. Návrh každej svoje stavby zakladá na hlbokých prieskumoch historického kontextu miesta, zaujíma sa o miestnych obyvateľov i tradičné materiály. Podľa svojich vlastných slov usiluje o architektúru „udržateľnej budúcnosti“, ktorá je ekologicky aj sociálne zodpovedná. Za svoj prístup si odniesla cenu roku 2020 Schelling Architecture Prize, ktorá oceňuje architektov, ktorých realizácie sú výrazným prínosom pre budúcnosť. „Projekt zhmotňuje priestorovú skúsenosť z detstva prežitého uprostred libanonskej vojny,“ hovorí o bytovom dome Lina Ghotmeh. Bytový dom dostal podľa svojho vzhľadu meno „Kamenná záhrada“. Jeho hrubé betónové steny pokryté fasádou zo zmesi cementu a miestnej hliny prederavenej rôzne veľkými okennými otvormi v nepravidelnom rytme odkazujú k rozstrieľaným budovám z doby vojny v Libanone.Výškový bytový dom bol vôbec prvou realizáciou architektky v jej domácom meste. Nachádza sa na pozemku, ktorý zdedil známy fotograf Fouad El-Khoury. Fotograf Fouad El-Khoury sa preslávil najmä svojimi čiernobielymi fotografiami z vojnou zničeného Bejrútu. V novom bytovom dome mala nájsť svoje miesto aj galérie, kde by mohol organizovať výstavy. Budova ako kamenná záhrada tak vyšla ako z osobných zážitkov architektky, tak z El-Khouryho fotografií, ktoré sú vizuálnym svedectvom vojnového konfliktu.Nová stavba vyrástla v susedstve ďaleko nižších tradičných libanonských domov, ktorá dnes stojí len kúsok od vysokých mrakodrapov v centre mesta. Po občianskej vojne a následnom výbuchu ich však v okolí veľa neostalo. Sama Lina Ghotmeh ich má v pamäti skôr vo forme neutešených vojnových ruín prerastených vegetáciou. V novom bytovom dome je táto spomienka zakorenená v podobe za fasádou skrytých balónov plných zelene.