Ešte v roku 2023, konkrétne počas týždňa pred Vianocami, mnohí obyvatelia Bratislavy dostali darček, ktorý ich nemilo prekvapil. Práve v tomto období totiž podľa portálu tvnoviny.sk mestskí poslanci narýchlo pristúpili k zvýšeniu dane z nehnuteľnosti. Išlo o pomerne veľký nárast, a to 35 percent.
Primátor mesta Matúš Vallo vtedy uviedol, že tento nešťastný krok neprinesie nikomu politické body a nikto sa naň neteší. Starosta Ružinova Martin Chren zas skonštatoval, že ide o zvýšenie daní de iure, nie de dacto. „De facto len dobiehame infláciu,“ dodal.
Protizákonné konanie?
Aby toho nebolo málo, do celej záležitosti vstúpila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Uviedla, že konanie mestského zastupiteľstva bolo protizákonne.
Návrh na zvýšenie daní bol schválený narýchlo, bez náležitého pripomienkového konania. Na tento postup upozornili traja komunálni politici, vrátane bývalej starostky bratislavského Starého Mesta, Zuzany Aufrichtovej. Aufrichtová uviedla: „Nebola obídená len verejnosť, ale aj mestské časti Bratislavy.“
Aktuálne mestské zastupiteľstvo dostalo od generálnej prokuratúry 30 dní na vyjadrenie k tomuto protestu.
Kým niekto v celej tejto situácii vidí obrovskú katastrofu, magistrát tento názor nemá. Údajne má ísť iba o formalitu, ktorá bude v dohľadnej dobe doriešená. Mestské zastupiteľstvo by sa k celej veci malo vyjadriť na najbližšom riadnom rokovaní.
Zuzana Aufrichtová však upozorňuje na existujúci precedens. Napríklad na severe Slovenska v Čadci muselo mesto obyvateľom dane z nehnuteľnosti vrátiť. Dôvodom boli chybné rozhodnutia. V prípade, že by takáto situácia nastala aj v prípade Bratislavy, išlo by o približne 40 miliónov eur.
Hovorca Peter Bubla však tvrdí, že nešlo o žiadne porušenie zákona, takže vracanie peňazí Bratislavčanom nehrozí.
Je daň nastavená nízko?
V centrálnej banke sa opäť skloňuje daň z nehnuteľností a jej reforma. Navrhuje sa, aby o jej výške nerozhodovala plocha, ale napríklad stav domu alebo lokalita, píše STVR. Ak by k tomu došlo, Slovensko by sa priblížilo k viacerým európskym krajinám.
Táto zmena by mala významný vplyv na pokladnice miest a obcí, no aj na verejné financie, ktorým by značne pomohla. Samosprávy však upozorňujú na to, že nie je spoločenská nálada na dvíhanie daní.
Podľa riaditeľa Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska (NARKS) Ján Palenčár nie sú dane z nehnuteľností na Slovensku vôbec vysoké, práve naopak, sú nastavené nízko.
Nový systém by mohol odstrániť nespravodlivosť, keď obyvatelia Bratislavy alebo obľúbených turistických lokalít neplatili za svoje domy toľko, ako ľudia v menej atraktívnych mestách. Sadzby dane z nehnuteľností si určujú samosprávy, pretože sú zdrojom ich príjmu. Dôležitým faktorom by mohla byť lokalita alebo stav nehnuteľnosti.
Analytik verejných financií Národnej banky Slovenska Martin Nevický uvádza:
Máme inštitúcie, ktoré majú k dispozícii údaje o hodnotách nehnuteľnosti. V našich podmienkach je to kataster alebo realitné kancelárie. Vo väčšine vyspelých krajín zodpovednosť za konečné určenie hodnoty nesie daňová inštitúcia, teda v našich podmienkach Finančná správa SR,
