Na Slovensku sú dane z nehnuteľností podstatne nižšie v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Výnos z týchto daní tak u nás nedosahuje ani úniový priemer. Viaceré inštitúcie odporúčajú reformu súčasného systému, a zmeny avizuje aj vláda vo svojom programovom vyhlásení. Vzhľadom na stav štátneho rozpočtu sa dá očakávať, že toto daňové zaťaženie sa čoskoro zvýši, píše portál O peniazoch.sk.

Analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý pôsobí na Úrade vlády SR, sa zamerali na úroveň zdaňovania nehnuteľností v rôznych krajinách. Z ich analýzy vyplýva, že v roku 2022 predstavoval podiel dane z nehnuteľností na celkovom daňovom výnose na Slovensku iba 1,2 percenta. Priemer v krajinách EÚ bol však na úrovni 2,5 percenta. Analytici zároveň poznamenávajú, že tieto podiely sa v priebehu času menili len minimálne.

Väčšina Slovákov má vlastné bývanie

Medzinárodné inštitúcie odporúčajú Slovensku viac sa zamerať na využívanie majetkových daní a naopak znížiť dane z práce. Potenciálne zvýšenie dane z nehnuteľností by však ovplyvnilo takmer všetkých obyvateľov, pretože až 90 percent domácností na Slovensku vlastní svoje hlavné bývanie. Ide druhý najvyšší podiel v EÚ hneď po Litve.

Analytici uvádzajú:

Podľa prieskumu o financiách a spotrebe domácností (HFCS, 2021) majú slovenské domácnosti v nehnuteľnostiach určených na hlavné bývanie 69 percent majetku. V EÚ má viac iba Litva, a to 75 percent.

Na Slovensku, v Česku a Poľsku sa daň z nehnuteľností vypočítava podľa podlahovej plochy. Národná banka Slovenska. OECD a ďalšie inštitúcie však odporúčajú zavedenie systému, ktorý by vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti.

„Tento prístup by mal zvýšiť spravodlivosť a pomôcť zmierniť regionálne rozdiely. Umožnil by tiež jednoduchšiu zmenu daňového mixu v prospech majetkových daní. Reforma by mala prebiehať postupne, pretože veľkosť ani hodnota nehnuteľnosti nemusí vždy zodpovedať výške príjmov, najmä u dôchodcov,“ upozorňujú analytici ISA.

O zdaňovaní nehnuteľností na základe ich skutočnej hodnoty sa na Slovensku hovorí už niekoľko rokov. Tento nápad sa však zrejme realizovať nebude – rezort financií totiž nedávno naznačil, že nejde o smer, ktorým by sa chcel uberať. Dôvodom sú napríklad technické možnosti, no aj na potrebnú sociálnu ochranu ekonomicky menej bonitných obyvateľov.

To však neznamená, že k úpravam v zdaňovaní nehnuteľností vôbec nedôjde. Vzhľadom na to, že štát potrebuje spustiť konsolidáciu verejných financií, hľadá potrebné zdroje.

Nová vláda pri svojom nástupe informovala, že by sa chcela venovať aj efektívnemu zdaneniu bývania. V programovom vyhlásení vlády stojí, že plánuje zvýšiť zdanenie nehnuteľností v rámci majetkových daní, pričom bude zohľadňovať sociálny štandard obyvateľov a snažiť sa minimalizovať negatívny vplyv na nízkopríjmové skupiny.

V pláne je aj rozšírenie zdaňovania vlastníkov viacerých nehnuteľností určených na bývanie, najmä v prípade druhej a ďalších takýchto nehnuteľností.