Dokázali by slovenské domácnosti zvládnuť náhly výpadok príjmu? Majú dostatočné úspory alebo ich rozpočty zaťažujú pôžičky? Národná banka Slovenska spustila ďalšie rozsiahle zisťovanie, ktoré má odhaliť skutočnú finančnú situáciu obyvateľov.
Výška výplaty nemusí prezradiť, ako sa rodine v skutočnosti darí. Dve domácnosti s podobnými príjmami môžu mať úplne odlišné finančné možnosti. Jedna pravidelne sporí, druhá väčšinu peňazí využíva na splácanie hypotéky.
Národná banka Slovenska (NBS) preto spolu so Štatistickým úradom SR skúma finančné zázemie obyvateľov. Prostredníctvom európskeho projektu HFCS chce získať podrobnejšie údaje o hospodárení domácností.
Koho oslovia a na čo sa budú pýtať?
Aktuálny prieskum predstavuje už šieste pokračovanie zisťovania na Slovensku. Organizátori doň náhodne vybrali viac ako 4 160 domácností v 322 mestách a obciach.
Otázky sa týkajú nielen pravidelných zárobkov, ale aj hodnoty majetku, investícií či finančných záväzkov. Opytovatelia sa zaujímajú aj o každodenné výdavky, zamestnanie a očakávané dôchodkové nároky.
Zisťovanie má ukázať, aké rozdiely existujú medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Osobitne dôležitá je schopnosť domácností vytvárať rezervy a zvládať nepredvídané výdavky.
Zber informácií potrvá do apríla 2027. NBS očakáva výsledky v priebehu roka 2028.
Maxim Hopman
Ako si overíte, že nejde o podvod?
Domácnosti, ktoré organizátori vybrali, dostanú oficiálny list od Štatistického úradu SR. V ňom nájdu kontakt na opytovateľa aj krajské pracovisko úradu.
Pravosť návštevy si tak môžu vopred overiť. Centrálna banka zároveň ubezpečuje, že odpovede zostanú anonymné a poslúžia výlučne na štatistiku a výskum.
Respondenti nezískajú osobné finančné odporúčania. Ich skúsenosti však pomôžu odborníkom lepšie vyhodnocovať životnú úroveň a ekonomickú odolnosť domácností.
Projekt koordinuje Európska centrálna banka. Vďaka spoločnej metodike umožňuje porovnávať finančné pomery Slovákov s domácnosťami v ďalších európskych krajinách.
