Už viac ako 15 rokov sa hovorí o vybudovaní nového nákladného prístavu vo Vlčom Hrdle. Práve vďaka nemu by sa Bratislava mohla stať silnejším hráčom čo sa týka obchodných prístavov, no tiež by vznikli moderné podmienky pre prekládku vo forme multimodálneho terminálu.
Ako však uvádza portál YIMBA.sk, tiež by vďaka tomuto prístavu mohlo dôjsť k efektívnemu presunu nákladne dopravy zo Zimného prístavu. Ten by sa následne mohol premeniť buď na marínu, alebo osobný terminál.
Za novým projektom spojeným s Vlčím Hrdlom sa spája spoločnosť WIN-PORT Invest, s.r.o., ktorá už predstavila projekt jedinečného trimodálneho prístavu Harbour Park. Tento projekt by mal spájať vodnú cestnú a železničnú dopravu.
Mestský časť Ružinov má veľký záujem o takýto prístav, na základe čoho vznikol projekt, za ktorým stojí Pavel Bagin s Petrom Dzúrikom.
Stavba, ktorá zmení Bratislavu
Projekt Harbour Park je navrhnutý ako doplnok alebo náhrada existujúceho bratislavského prístavu.
Pavel Bagin uviedol: „Ak by sa realizoval celý projekt, celková investícia by dosiahla približne 1 miliardu eur.“
Dzúrik zastáva názor, že moderná metropola vyžaduje aj moderné prístavné zariadenia. Bagin ďalej poznamenal, že vďaka Harbour Parku by sa Bratislava mohla opäť zaradiť medzi európske mestá, ktorých hospodársky rozmach bol už od čias Rímskej ríše úzko spätý s Dunajom, čím by obnovila svoje historické postavenie.
Nový dunajský prístav by mohol vytvoriť 2 400 pracovných miest v odborných profesiách zameraných na logistiku a trimodálnu dopravu, ktorá kombinuje lodnú, železničnú a cestnú prepravu. Peter Dzúrik a Pavel Bagin vyjadrili presvedčenie, že projekt prispeje k obnove ekonomického významu hlavného mesta.
Prvá fáza Harbour Parku zahŕňa vybudovanie prístavného bazénu pre nákladnú dopravu, vrátane zariadení na prekládku sypkých materiálov. Plánuje sa tiež výstavba potrebnej infraštruktúry, napríklad napojenie na rýchlostnú cestu R7, a vytvorenie logistického parku s halami.
Investor považuje túto lokalitu za vhodnejšiu než súčasný Zimný prístav, ktorý je bližšie k centru mesta. Zimný prístav by sa tak mohol viac zamerať na rekreačné účely. Zvažuje sa aj vytvorenie osobnej maríny, ktorá v Bratislave momentálne chýba.
Projekt je navrhnutý s ohľadom na verejnosť, ktorá bude mať prístup k poskytovaným službám a hrádzi. Prístav bude začlenený do mestskej štruktúry a okrem svojej hlavnej funkcie bude zahŕňať aj občiansku vybavenosť. Plánuje sa aj spojenie s mestskou hromadnou dopravou.
Pri návrhu sa kládol dôraz na protipovodňovú ochranu, pričom projekt je dimenzovaný na zvládnutie tisícročnej vody. Ochrannou funkciou bude disponovať aj hrana prístavného bazénu.
Vznik novej križovatky
Projekt pokrýva územie s celkovou rozlohou 792 000 m², z čoho 105 500 m² tvorí vodná plocha. Zelené plochy majú zaberať viac ako dvojnásobok vodnej plochy. Logistické priestory budú mať 270 000 m² a zastavané plochy budov 207 000 m².
Z celkovej úžitkovej plochy 378 000 m² bude okrem logistiky 11 000 m² vyhradených na ubytovanie, 39 000 m² na administratívu a 58 000 m² na obchod a služby. Parkovacia kapacita počíta s 2 046 miestami pre osobné vozidlá a 91 pre nákladné. Prístav bude mať kapacitu pre 22 lodí a bude vybavený 14 žeriavmi.
Investor paralelne rieši dopravné napojenie areálu. Minulý rok predložil na posúdenie EIA návrh novej križovatky na rýchlostnej ceste R7. Preferovaný variant počíta s mimoúrovňovou križovatkou napojenou na okolité cesty dvoma úrovňovými križovatkami.
Toto riešenie by malo zabezpečiť prístup nielen k prístavu a logistickému centru, ale aj k areálu Slovnaftu, plánovanému Stredisku správy a údržby koncesionára D4R7 a ZEVO Bratislava. Hodnotenie bude pokračovať vypracovaním komplexnej správy o vplyvoch projektu.
