Bývanie patrí pre Slovákov medzi najpevnejšie životné istoty. Pre väčšinu rodín nepredstavuje len miesto na prespanie či bežné fungovanie, ale aj priestor bezpečia, zázemia a každodenného rodinného života. Veľký prieskum rodín finančného domu UNIQA ukázal, že stabilné bývanie má takmer každá slovenská rodina, no pohľad na domov sa mení podľa veku, skúseností aj rodinnej situácie.
Silné zázemie považujú slovenské rodiny za mimoriadne dôležité. Práve domov totiž často tvorí bod, ku ktorému sa viažu vzťahy, istota aj pocit pokoja. Prieskum však zároveň ukázal, že nie všetci majú rovnakú mieru stability. Pevné bývanie nemá 11 percent patchworkových rodín, čo naznačuje, že niektoré typy domácností čelia väčšej neistote než iné.
Pre staršie generácie znamená domov oveľa viac než len hodnotnú nehnuteľnosť. Ľudia, ktorí si bývanie budovali dlhé roky, v ňom vidia kus vlastného života. Spájajú si ho s rodinnými spomienkami, prácou, ktorú do neho vložili, aj s predstavou, že niečo zanechajú ďalším generáciám. Práve preto bývajú starší ľudia na svoj domov silno naviazaní a zmenu znášajú ťažšie. Presťahovanie pre nich neznamená len novú adresu, ale aj zásah do zaužívaného spôsobu života.
Bývanie znamená pre mladých niečo iné
Mladší ľudia pristupujú k bývaniu inak. Viac než citový rozmer riešia praktickú stránku. Zaujíma ich, čo si môžu dovoliť, koľko ich bývanie stojí a ako zapadá do ich životných plánov. Vlastný byt či dom preto často vnímajú ako investíciu alebo ako riešenie nákladov na nájom. Tí, ktorí bývajú v prenájme, sú zvyknutí meniť adresu podľa finančných možností či pracovných príležitostí. Mladšia generácia preto vníma sťahovanie voľnejšie a pružnejšie.
Prieskum ukázal, že najotvorenejší voči sťahovaniu sú ľudia z väčších miest. Takmer polovica z nich, konkrétne 47 percent, uviedla, že by so zmenou bývania nemala problém. Mestské prostredie totiž často prináša väčšiu mobilitu, častejšiu zmenu práce aj pružnejší životný štýl. Domov v tomto prípade nepredstavuje nemenný bod, ale skôr miesto, ktoré sa prispôsobuje aktuálnym potrebám.
Tento pohľad sa však mení vo chvíli, keď do života vstúpia deti a širšie rodinné väzby. Vtedy začína mať bývanie iný význam. Rodiny viac riešia stabilitu, bezpečie, dostupnosť a dlhodobé fungovanie domácnosti. Ochota sťahovať sa potom výrazne klesá. Najväčší odpor k zmene bývania vykazujú viacgeneračné rodiny, kde sa nechce sťahovať 71 percent opýtaných.
Vysokú neochotu ukázali aj patchworkové rodiny, a to na úrovni 68 percent. V ich prípade zohráva dôležitú úlohu aj organizácia starostlivosti o deti a potreba udržať zaužívaný režim.
