Slovenská republika zavádza radikálne zmeny v prístupe k nelegálnym stavbám. Nový stavebný zákon, ktorý začal platiť v apríli 2024, prináša zásadný obrat v riešení problému čiernych stavieb a stanovuje prísnejšie pravidlá, ktoré by mali ukončiť dlhoročnú prax ich tolerovania.

Posledná šanca pre existujúce nelegálne stavby

Podľa portálu Nehnuteľnosti.sk zákon rozdeľuje čierne stavby na dve kategórie podľa dátumu ich vzniku. „Majitelia stavieb postavených pred aprílom 2024 môžu využiť overenie spôsobilosti užívania na ich legalizáciu,“ hovorí Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.

Upozorňuje však, že legalizácia sa týka len stavieb na vlastnom pozemku a v súlade s územným plánom. Vlastníci nelegálnych objektov tak dostávajú poslednú príležitosť zosúladiť svoje nehnuteľnosti s právnymi predpismi.

Koniec dodatočných legalizácií

Situácia sa dramaticky zmení po skončení prechodného obdobia. „Nový zákon znemožní dodatočné povoľovanie nelegálnych stavieb, čo zodpovedá štandardom v zahraničí,“ vysvetľuje Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov na Slovensku.

Toto opatrenie má zastaviť špekulácie stavebníkov, ktorí doteraz počítali s možnosťou dodatočnej legalizácie. Marek Kundrát z právneho oddelenia developerskej spoločnosti Corwin potvrdzuje nový prístup:

Stavebník bude musieť buď zosúladiť stavbu s projektom, alebo ju odstrániť. Cieľom je Slovensko bez trvalých nepovolených a neskolaudovaných stavieb.

Zdroj: Pixabay.com/borevina

Riziká pre bezpečnosť a životné prostredie

Čierne stavby prinášajú vážne riziká v mnohých oblastiach. Často nespĺňajú základné bezpečnostné a technické požiadavky, čím ohrozujú nielen svojich užívateľov, ale aj okolité prostredie.

Významný problém predstavuje aj ich dopad na životné prostredie. Mnohé nelegálne objekty vznikajú v chránených oblastiach alebo na miestach bez potrebnej infraštruktúry. Chýbajúce napojenie na kanalizáciu či nevhodné umiestnenie môže spôsobiť trvalé environmentálne škody.

Spravodlivejšie podmienky na realitnom trhu

Doterajší benevolentný prístup vytváral neférové prostredie pre poctivých stavebníkov. Tí, ktorí dodržiavali zákony, investovali čas a peniaze do získania potrebných povolení, zatiaľ čo stavebníci čiernych stavieb získavali neoprávnenú výhodu.

„Dodatočná legalizácia často vychádzala lacnejšie než riadne stavebné konanie. Poctiví stavebníci sa právom cítili ukrátení,“ objasňuje Suchánek.

Stavebné úrady dostanú účinnejšie nástroje

Doteraz predstavovalo veľký problém aj vymáhanie práva. Stavebné úrady často nemali dostatok kapacít ani právomocí na efektívny postup proti čiernym stavbám. Rozhodnutia o odstránení stavieb sa vydávali zriedka a ešte zriedkavejšie sa vykonávali.

Nová legislatíva posilní právomoci stavebných úradov a zefektívni kontrolné procesy. Súčasťou zmien je aj digitalizácia stavebnej agendy, ktorá uľahčí sledovanie výstavby a odhaľovanie porušení zákona.

Nikto presne nevie, koľko nepovolených stavieb na Slovensku existuje. Mnohé z nich nikto neeviduje a chýba centrálna databáza takýchto objektov.

Čierne stavby zahŕňajú široké spektrum – od malých prístavieb k rodinným domom cez nelegálne chaty v chránených územiach až po veľké developerské projekty realizované v rozpore s povoleniami.