Odovzdať byt či dom svojim deťom ešte počas života alebo počkať na dedičské konanie? Obe možnosti prinášajú odlišné finančné aj právne dôsledky. Rozhodnutie, ktoré dnes vyzerá ako najjednoduchšie, môže v budúcnosti ovplyvniť nielen vaše bývanie, ale aj peniaze vašich detí.
Pri plánovaní budúcnosti rodinného majetku zohráva dôležitú úlohu správne načasovanie. Niektorí rodičia chcú svojim deťom pomôcť k vlastnému bývaniu čo najskôr.
Iní uprednostňujú istotu, že o svojej nehnuteľnosti budú rozhodovať až do konca života. Darovacia zmluva a závet pritom fungujú podľa odlišných pravidiel. Rozdiely sa prejavia najmä pri vlastníctve, poplatkoch a prípadnom predaji. Téme sa venuje portál bezrealitky.sk.
Prepis nehnuteľnosti na deti nemusí znamenať stratu bývania
Darovacia zmluva umožňuje rodičom previesť byt alebo dom na potomkov bez finančnej protihodnoty. Nový vlastník však získa svoje práva až po zápise do katastra.
Za bežný návrh na vklad zaplatíte 100 eur, pri elektronickom podaní polovicu. Ďalšie náklady môžu vzniknúť pri zriadení vecného bremena.
Práve vecné bremeno doživotného užívania môže rodičom zabezpečiť strechu nad hlavou aj po prepise nehnuteľnosti. Má však svoje hranice. Byt už vlastní dieťa a jeho prípadné finančné problémy môžu ohroziť aj darovaný majetok.
Závet ponúka väčšiu slobodu, no dedenie nie je zadarmo
Rodičia, ktorí nechcú prísť o vlastnícke práva, môžu uprednostniť závet. Nehnuteľnosť zostane ich majetkom a rozhodnutie o jej budúcom vlastníkovi môžu neskôr upraviť.
Vlastnoručný závet si môžete pripraviť bez poplatku. Musíte ho však celý napísať rukou, podpísať a uviesť dátum.
Vyššie výdavky prídu až pri dedičskom konaní. Pri byte v hodnote 150-tisíc eur môžu odmena notára, súdny poplatok a ďalšie náklady predstavovať približne tisíc eur.
Najväčší rozdiel môžete pocítiť pri predaji
Hoci Slovensko nezdaňuje samotné darovanie ani dedenie, pri predaji získanej nehnuteľnosti už môže vzniknúť daňová povinnosť.
Pri darovaní musí nový vlastník spravidla počkať päť rokov od nadobudnutia bytu, aby príjem z jeho predaja nepodliehal dani.
Dedenie po rodičoch môže byť z tohto pohľadu výhodnejšie. Do päťročnej lehoty sa totiž započítava aj čas, počas ktorého nehnuteľnosť vlastnil zosnulý rodič.
Pokiaľ teda rodičia vlastnili byt niekoľko desaťročí, deti ho môžu po zdedení predať bez dane z príjmu.
Pri výbere preto nerozhoduje len cena zmluvy. Dôležité je najmä to, či deti potrebujú nehnuteľnosť okamžite, či ju plánujú predať a nakoľko si rodičia chcú zachovať kontrolu nad svojím bývaním.
