Do užšieho výberu v najprestížnejšej architektonickej súťaži na území Európy sa dostal aj návrh od našich poľských susedov. Local activity centre je dielo, ktorého autorom je poľský ateliér Marlena Wolnik MWArchitekci, ktoré sa nachádza v meste Rybnik.
Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý by bol stredobodom života miestnych obyvateľov a umožnil im integráciu. Architektúra sa nesie v skromnom duchu, ľahko splýva s okolím. Drobná architektúra v diele skôr dotvára priestor. Vzniká tak miesto, kde dochádza k posilneniu vzájomných väzieb obyvateľov.
Myšlienka LAC vznikla ako reakcia na vznikajúce negatívne spoločenské javy a potrebu vytvárať priestor pre všetky kultúrne a športové aktivity a spoločenskú integráciu, ako aj byť akýmsi symbolom okresu. Práca začala urbanistickými a sociálnymi štúdiami. V spolupráci s mestským zastupiteľstvom boli zorganizované verejné konzultácie, kde sa obyvatelia mohli vyjadrovať k navrhovanému architektonickému konceptu. Ich pozitívna spätná väzba umožnila spustenie pilotného projektu v Klokočíne.
Hlavnou stavbou je budova s polyfunkčnou miestnosťou. V rovnakom objekte sa nachádza aj kuchynka, toalety a technická miestnosť. V rovnakom štýle ako hlavná budova bol navrhnutý aj prístrešok. Vďaka tomu tvoria s budovou súvislý celok. Obe štruktúry sú založené na obdĺžnikovom pôdoryse s točenou strešnou rovinou. Strecha plní aj úžitkovú funkciu vďaka dizajnu integrovaných sedadiel, ktoré je možné využiť ako na každodenné oddychové miesta, tak aj ako tribúny pri veľkých outdoorových akciách.
Celá táto štruktúra sa počas pandémie a s ňou súvisiaceho zákazu používania uzavretých priestorov nečakane stala hlavným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov.
Predpokladalo sa, že projekt bude nízkorozpočtový. Skrútený tvar – zdanlivo ťažko vyrobiteľný – sa ukázal byť v princípe taký jednoduchý, že ho vyrobili miestni dodávatelia, ktorí sa predtým nezaoberali stolárskymi prácami. Rytmus krokiev z lepeného lamelového dreva, ktoré sa na jednej strane skokmi predlžujú a na druhej strane skracujú, vytvára charakteristickú skrútenú strešnú rovinu.
Hmotovú konzistenciu dopĺňa fasáda pokrytá modřínovými doskami, ktoré časom šednú a budovy tak ešte viac splývajú s okolím. Použité materiály pochádzajú od miestnych výrobcov, vďaka čomu boli náklady na dopravu nízke. Použitie dreva – materiálu, ktorý si vyžaduje renováciu a „starostlivosť“ – sa stalo metaforou medziľudských a sociálnych vzťahov, o ktoré sa treba starať, aby existovali. Podobne aj budova Miestneho centra aktivít, ktorú využívajú a starajú sa o ňu obyvatelia mestskej časti, do ktorej patrí, bude svedectvom toho, aké je pre nich dôležité.
