Bratislava zažíva v poslednej dekáde nevídaný rozkvet. Podarilo sa pretvoriť viaceré zanedbané miesta na atraktívne plochy, ktoré rozširujú ponuku verejných priestorov. Ich finalizovaná podoba však ukázala dosť zásadný problém.
Nové centrum mesta, srdce Bratislavy, stredobod diania, to všetko sú prívlastky, ktorými sa chvália v prospektoch najnovšie developerské projekty. Vizualizácie ukazujú plné nové námestia a nádvoria. Realita je však v mnohých prípadoch oveľa smutnejšia. Dôkazom je naša prechádzka po viacerých nedávno dokončených projektoch, ktoré spája jedna kľúčová chyba, ktorá má svoje počiatky ešte v rokoch modernistickej výstavby.
Je ňou nadväznosť na okolie. Staré mesto sa teší popularite nie len kvôli hustej sieti kaviarní, ale aj pre jeho prepojenie. Museli by ste sa skutočne veľmi snažiť, aby ste v uličkách našli plot,ktorý by vás odrezal od ďalšej ulice. Je cítiť, že to malo celé väčšiu víziu, než len jeden pozemok. A to sa vo väčšine prípadov nedá povedať o stave, ktorý tu je od čias 60tych rokov.
Slnečnice
Začnime štvrťou, ktorá vzniká na okraji matky, všetkých modernistických sídlisk. Petržalky. V tomto článku však nehodnotíme kvalitu architektúry. Sústredíme sa na prepojenie nových projektov s existujúcim mestom. Tu si náročnú úlohu Slnečnice vybrali už od začiatku. V každej fáze projektu ich od zvyšku mesta delí štvorprúdová dopravná tepna. Jediným peším spojením s Petržalkou je jeden jediný prechod, bez lepšieho osvetlenia, alebo semaforu. Čo viac, bezbariérový prístup je iba na strane Slnečníc. Tu opäť bije do očí nespolupráca developera a mestskej časti.
Ale ani na strane Slnečníc situácia nie je ružová. Privíta vás pohľad do steny nákupnej pasáže a chodník, ktorý vás privedie na parkovisko. Okamžite je zrejmý aj nedostatok analýzy ľudského správania. Najkratšia cesta k nákupnej pasáži, je vyšliapaná v tráve a na jej konci sú schody, ale ich stav je žalostný. Nová električková trať by mala zlepšiť dostupnosť Slnečníc, ale zatiaľ je to typické sídlisko, odkázané na vlastníctvo auta.
Matadorka
V Petržalke ostávame, naše kroky tentokrát smerujú do rýchlo sa rozvíjajúcej štvrte Kopčianská. Industriálna zóna developerom poskytla v zásade nepopísaný papier a žiaľ, je najlepšou ukážkou ich nulovej spolupráce. Matadorka sa vyznačuje vysokou architektonickou kvalitou, ale rozhodne nestojí v prostredí, v ktorom by ste radi trávili svoj čas.
Premena celého územia je iba v začiatkoch a potrvá ešte dlho, kým sa viaceré industriálne objekty skultúrnia, alebo úplne zmiznú. Fakt, že väčšina z nich aktuálne funguje však toto prianie oddaľuje na dobu neurčitú. Nová Kopčianska sa formuje v zákryte starých industriálnych objektov, ale neponaučila sa. Považujeme za neakceptovateľné, že hranica medzi dvoma celkom novými objektami je uzatvorená trávnatá plocha. Nie cestné prepojenie, ale dokonca ani chodník.
Apollo Nivy
Zamierme na druhý breh Dunaja a rovno do pulzujúceho srdca mesta a stavebného ruchu. Oblasť Mlynských Nív je európskym unikátom, keďže iba ťažko by ste inde hľadali centrum mesta s obrovskou plochou na zastavanie.
Na všetko dohliada z opačnej strany križovatky bizniscentrum Apollo Nivy. To vo svojej druhej interpretácií sľubuje v prvom rade lepšiu statiku, ale aj londýnsky štandard pre kancelárie. Úroveň architektúry je skutočne špičková, s viacerými atraktívnymi prvkami, ktoré spestrili okolie ulice Prievozská. Apollo Nivy dopláca na chyby z minulosti, ako napríklad čerpaciu stanicu priamo pred námestím, ktorá iba nedávno prešla zmenou majiteľa a tak rýchlo nezmizne.
Opäť, z pohľadu budúcnosti môžeme Apollu vyčítať, že úplne zanevrelo na napojenie zo strany ulice Mlynské Nivy, ktorá je dnes logicky tou menej dôležitou. V budúcnosti by však práve týmto smerom mala viesť nová trieda, na ktorú už prebehla aj architektonická štúdia a bude sa sústrediť na jednotný ráz mesta a jeho prepojenie. A Apollo sa tejto strane doslova postavilo chrbtom, pretože daná strana budovy je jasne tou „údržbovou“ a nevytvára žiadne zaujímavé miesta, kde by ste radi spomalili rýchly pracovný deň.
The Mill a Discovery Residence
Iba o pár metrov ďalej nájdeme dve, možno aj najkrajšie veže ostatných rokov. Pre ľudí sú tak trochu neznámou, lebo opäť sa točíme v začarovanom kruhu, že kým v tejto lokalite aktuálne nepracujete, alebo nebývate, nemáte sem dôvod ísť. Sú to skôr také prvé lastovičky bulváru, ktorý by mal priniesť spolu s ucelenou štruktúrou, aj mestský život.
The Mill môžeme iba obdivovať z diaľky, ale Discovery Residence je už plne prístupná. Jej nádvorie ale bohužiaľ nenadväzuje na vysokú úroveň samotnej veže a primárne detské ihrisko pôsobilo veľmi smutne. Nehovoriac o chýbajúcom pripojení na ulici Prievozská, čo opäť obyvateľov tlačí smerom k autám.
Klingerka
Skokový vývoj Bratislavy nádherne ilustruje Klingerka. Tá vyrástla v susedstve kolónie rodinných domov, ktoré sú pozostatkom industriálnej histórie tejto oblasti. Naskytá sa nám tak celkom kuriózny pohľad, na viac ako 100 metrovú vežu v susedstve domčekov.
Objektívne však prepojenie oboch celkov nie je tak hrozitánske, ako sa na prvé počutie môže zdať. Veže je totiž orientovaná k rušnej Prístavnej, zatiaľ čo k rodinným domom vás privedie veľmi pekne upravený aj navrhnutý park. Klingerka je zatiaľ osamotená a spojenie s novým centrom mesta chýba, ale všetko by mala zmeniť druhá fáza výstavby. Verme, že si zachová citlivý prístup k svojmu okoliu, ale zvýši úroveň architektúry, ktorá pri prvej etape pokrivkáva.
Keď sa o spojenie ani nepokúšajú
Samostatnou kategóriou sú takzvané súkromné štvrte. Nájdeme ich na exponovaných miestach, ako je napríklad Koliba, kde je tým najznámejšia ulica Tupého. Kvalita verejných priestorov v rámci projektu je diskutabilná, keďže je častokrát maximalizovaný obytný priestor a na ihriská, alebo oddychové zóny ostáva minimum. Individualistický prístup developera, aj samotných obyvateľov k prostrediu, demonštruje jediná cestná komunikácia.
Tá absolútne nedostačuje svojou kapacitou, ale za dekádu výstavby s tým nik nebol ochotný nič urobiť. V ostatnom roku došlo k menšej úprave a na niektorých miestach boli vybudované aspoň oddelené chodníky pre chodcov, ale inak sa sem v zásade nedokážete dostať bez auta, čomu odpovedá pravidelný dopravný kolaps.
Opačná situácia je pri bratislavskej Atlantíde. O projekte Háj Park ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Je na to dosť dobrý dôvod, toto je excelentný príklad súkromnej štvrte. Či už po stránke samotného súkromia, ale aj vďaka kvalite. Ukrytý v lesoch Petržalky, ponúka architektúru, ktorá nekričí, ale ukľudňuje a pobytové plochy, kde vyslovene chcete tráviť čas. Je obrovská škoda, že tento projekt nie je prístupný verejnosti a tiež, že sa podľa jeho princípov nepostupuje častejšie.
Steinerka
V zásade, kombináciou všetkého, čo sme tu dnes mali, je Steinerka. Areál bývalého pivovaru dnes slúži bývaniu a kanceláriám. Má v sebe náznak vysokej kvality, aj dobrého napojenia na rušnú Legionársku. Dokonca aj smerom na ulicu Bernoláková je chodník. Tŕňom v oku ostáva napojenie na Študentský domov Jura Hronca.
Ten, podľa tradičných modernistických princípov, zaberá veľa miesta a nedáva priestor na akékoľvek napojenie, alebo dotvorenie územia. Aktuálne prebieha úprava parku pred ním, ale či dokážu pomôcť zaceliť celé územie, na ktorom sa nachádza aj evanjelický kostol, je otázkou.
