Už v roku 2016 bol dánsky architektonický ateliér CEBRA poverený úlohou transformovať priestor v okolí pevnosti Qasr al Hosn na kultúrne srdce mesta Abú Dhabí. Ako sa architekti popasovali s rozlohou viac ako 140 000 m2?
zdroj: Mikkel Frost
Qasr Al Hosn je najstaršou a zároveň aj najdôležitejšou budovou mesta. Budova bolo postavená už v roku 1760 a mala slúžiť na ochranu jedinej sladkovodnej studne v Abu Dhabí. Neskôr bola budova rozšírená na palác a stala sa doslova rodisko modernej metropoly. V roku 2016 ministerstvo kultúry a turizmu Abú Dhabí poverilo dánsky ateliér CEBRA transformovať toto miesto na kultúrne centrum mesta.
zdroj: Mikkel Frost
V okolí samotného paláca vznikol kultúrny park s rozlohou viac ako 140 000 m2. Projekt predstavuje nový typ lokálne zakorenenej mestskej krajiny. Kombinuje modernosť, typickú pre arabské metropoly spolu s púštnym dedičstvom SAE. Celý park zvýrazňuje dve historické budovy ako významné orientačné body v meste. Zároveň projekt pridáva do lokality Al Hosn niekoľko nových funkcií, vďaka ktorým je prínosom pre celé mesto Abú Dhabí – reštaurácie, zariadenia na kultúrne aktivity, dych berúca modlitebňa a pôsobivá otvorená krajina s vodnými prvkami a tiež priestory na oddych.
Projekt zdôrazňuje svoju vlastnú dualitu rozdelením lokality diagonálne na dve kontrastné krajiny. Prostá a otvorená púšťová krajina okolo pevnosti Qasr Al Hosn obnovuje budovu ako voľne stojacu dominantu na piesku, ako to bolo predtým, než sa rýchlo objavilo moderné mesto. Oproti je vydláždená plocha s intenzívnou výsadbou, ktorá obklopuje budovu kultúrnej nadácie, čím spája púštnu krajinu s modernou mestskou štruktúrou.
Obe krajiny spája verejný mestský priestor vznikajúci z útvarov „trhlín“ a nepravidelných geometrických tvarov. Geometrie mestskej krajiny zámerne pristávajú niekde medzi budovou a krajinou, pričom tón betónu zodpovedá farbe prírodného piesku. Pozdĺž prechodovej zóny sa krajina mení z horizontálnych rovín na šikmé plochy, ktoré postupne prerastajú do skutočných budov.
Namiesto úpravy tradičného mestského parku s bujnou vegetáciou, ktorý by si vyžadoval komplexné zavlažovanie a údržbu v púštnej klíme, sa projekt zameriava na vytvorenie lokálne zakotvenej estetiky parku charakterizovanej použitím miestnych materiálov a pôvodných, odolných rastlín odolných voči slnku, ktoré vyžadujú minimálne zavlažovanie.
zdroj: Mikkel Frost
