Výskumný projekt „Photosynthetic landscape“ spojil prírodu a technológiu v jeden celok. Ústredným prvkom v ich bádaní sú riasy, ktoré sú čoraz viac vnímané ako „supertechnológia“, ktorá odráža globálny trend trvalej udržateľnosti.

Riasy budúcnosťou zelenej architektúry

Bežní ľudia poznajú riasy hlavne ako „superpotravinu“ vyhľadávanú pre jej nutričné bohatstvo. Avšak riasy sa čoraz viac dostávajú do popredia záujmu architektov a priemyselných dizajnérov. Tí v nich vidia tzv. „supertechnológiu“, ktorá reflektuje globálny trend trvalej udržateľnosti. V poslednom období sa objavujú nové a nové možnosti využitia rias a je možné to vnímať ako revolučný posun vo svete zelenej architektúry. „Planétu a vlastne aj architektúru zachráni jedine to, ak sa stavebníctvo začne prispôsobovať alebo napodobňovať správanie prírody. Takáto biomaterializovaná architektúra, o ktorú sa snažíme, predstavuje spôsob, ako sa z prírody poučiť. Nie ju kopírovať, ale využívať z nej odpozorované poznatky a vhodne ich transformovať do architektúry,“ približuje profesor architektúry Imrich Vaško. Ten je známy tým, že v minulosti pomáhal vytvoriť viaceré inovatívne riešenia a zdieľa filozofiu „zeleného prístupu“.

Photosynthetic landscape

Projektový tím Photosynthetic landscape sa spojil s developermi z ITB Development a ateliérom Architekti Šebo Lichý (AŠL). Na nádvorie pražskej galérie Nevan Contempo bola počas júla 2020 umiestnená modulárna inštalácia, ktorá svojím nezvyčajným tvarom vzbudzovala zvedavosť a vyvolávala rôzne otázky. Pomedzi nosnú hliníkovú konštrukciu bolo prepletených 60 metrov transparentných trubiek a tie tvoria ochranný plášť pre „srdce“ celej konštrukcie, riasy. Táto inštalácia bola pilotným dielom série prototypov zelenej architektúry. Spolupráca akademikov s developermi a architektmi môže už čoskoro priniesť mnoho pozitívnych príkladov, ako pomocou rias osviežiť obytné prostredie.

Foto: Jiří-Straka
Foto: Eva Rybárová

Slovensko a Česko čakajú nové výzvy aj v tejto oblasti

Vo svete existujú viaceré príklady využitia rias v oblasti architektúry, no u nás máme ešte čo dobiehať. „V rámci Slovenska a Česka je ich aplikácia do priestorových štruktúr úplne nepreskúmaná pôda. Hoci sú odborníci, ktorí sa mikroriasam venujú, je to z čisto vedeckého hľadiska. Praktické využívania v architektúre ešte nie sú známe. Sme jednými z prvých, ktorí sa s nimi snažia pracovať vo väčšom meradle,“ zdôrazňuje Veronika Miškovičová, doktorandka architektúry na pražskej UMPRUM a autorka projektu.

Pre autorov projektu Photosynthetic landscape je výzvou nielen tvorba prorotypu, ale aj narábanie s organickou hmotou. „Pozorovať živú štruktúru v čase je silný zážitok. Ako rastie, ako sa s ňou dá pracovať, pričom, samozrejme, musíte rešpektovať organizmus ako taký. Zároveň je kľúčové aj celú architektúru navrhovať ako organizmus. Nemôžeme organický prvok len tak odseparovať od základu. Celé by to malo fungovať ako jednotný organizmus, ktorý sa navzájom dopĺňa a podporuje,“ približuje Miškovičová.

Čerešne fine living

Prvým projektom na Slovensku, ktorý bude ťažiť zo zistení výskumu, sa stanú dúbravské Čerešne fine living. „Čerešne sú náš najväčší projekt a chystáme sa vytvoriť vstupnú bránu do celého komplexu. Zdravé prostredie je presne to, o čo sa tam snažíme, preto si od tohto výskumu veľa sľubujeme,“ hovorí architekt Tomáš Šebo. Konkretizovať zelený prvok z rias, ktorý bude súčasťou areálu, je zatiaľ priskoro. „Pre nás je to stále jedno veľké dobrodružstvo a úplne nová téma, ktorá nás ako nadšencov trvalo udržateľných postupov v architektúre prirodzene nadchla,“ dopĺňa architekt Igor Lichý. „Ešte nevieme, čo presne z toho vznikne, o to je to pre nás zaujímavejšie. Možno zastávka MHD či zavesený baldachýn? Sám som zvedavý, ako sa to vyvinie.“ 


TIP: Sledujte nás aj na našom Facebooku.


Zdroj: Tlačová správa Architekti Šebo Lichý